Ruže v dreve

Ruže v dreve

Prechádzala som prstom po výčnelkoch v dreve, tvoriacich zhluk ruží s jednou výraznou ružou uprostred. Po lístí, obklopujúcom ruže, po ornamentálnej výzdobe okrajov tohoto obrazca, zdobiaceho úplne obyčajnú kuchynskú skriňu s dvierkami, na uschovanie porcelánu a mis, s pracovnou plochou na chlieb a máslo...
-"Odkiaľ máte takúto peknú, drevenú, vyrezávanú skriňu s ružami?" opytujem sa mojej babky, sediacej opodiaľ pri okne. Je zhrbená nad vyšívaním. Spod rúk jej vychádzajú nádherné háčkované i vyšívané veci. Moja babka má potrebu vyšiť, utkať i uháčkovať toho čo najviac, aby bolo dosť tiež pre nás. Takmer nikdy si neposedí len tak. I keď príde susedka, má stále niečo v rukách. Raz ihlu, inokedy háčik.
-"My nemáme také pekne skrine ako vy. I tie stoličky máte krajšie" pokračujem vo vyčte svojich pocitov.
Naš nábytok je nový, má pekne farby i tvar, ale tomuto drevenému sa nemôe rovnať. Krásny vyrezávaný, maľovaný, drevený. Je vidno i letokruhy. Ešte som ale dieťa, ešte tak neviem povedať, čo má putá na tom babkinom nábytku najviac, ale vidím zásadný rozdiel a inklinujem viac k starému, drevenému. Nechám sa unášať krásou ktorú vyžarujú drevené, vyrezávané stoličky. Potiahnuté sú kožou, uchytená je mosadznými klinčekmi s veľkou placatou hlavičkou a zdobená vybíjaným ornamentom...i stôl je drevený. My máme iný, taký moderný.
Babka zdvihla hlavu od vyšívania a objasnila mi, že tento "kredenec" jej vyrobil z dreva náš dedko. Nič nemali a všetko si museli zabezpečiť, osadiť, vytvoriť. Niečo nábytku si babka doniesla zo svojho domova ako veno, ale veľa už keď boli spolu, vyrobil dedko.... oni dvaja žili tak akosi inak, akoby nikam neponáhľali, v ich dome bol dostatok. Na všetko si našli čas, s rozvahou spod ich rúk vychádzali pútavé predmety, na stole bol vždy chlieb i maslo... na rozdiel od domova našho, keď chýbali doma nielen rodičia, ale i ten chlieb zavše... Bol socializmus a obaja rodičia pracovali.. socialistický štát si činil nárok na čas svojich občanov. Deti vyrastali túlajúc sa po uliciach, zatiaľ čo rodičia zdarne budovali novú dobu....

Vozy hrkotali chladnou a temnou nočnou krajinou...Ľudia vo vozoch sa túlili v kôpkach k sebe a snažili sa chrániť vlastnými telami deti pred chladom.
Deti i tak plakali. Plakali hladom, strachom a chladom noci... Nemci ich z dediny vyhnali takmer tak ako boli, mohli si ešte do uzlíka vziať niečo malo veci, dovolili im nasadnúť na vozy do ktorých zapriahli kone a museli ísť. V ich domovoch sa usídlily nemecké vojská. Bola II.svetová vojna.
A ľudia odovzdane šli, nevediac kam. Dospelí sa báli práve tak, ako deti, ale od nich sa požadovala odvaha. Nevedeli čo budú ráno jesť, ale museli poslúchnuť .... a tak šli. Viezli sa krajinou a od prvej chvíle vynúteného odchodu, túžili vrátiť sa speť, do svojho... do domova.
Vrátili sa po mnohom čase. Uzimení, hladní a vystrašení z prežitých utrpení. Svoje domovy našli rozbúrané, vyrabované, špinavé.
Boli hladní ale najprv si museli osiať pole. Bolo im zima, ale najprv si museli opraviť dom. Boli boľaví z celého nešťastia a plakali spoločne s deťmi nad trápením, ktoré im bolo vnútené.A až sa vyplakali, prišiel socializmus a ich suché oči už nemali sĺz pre neprávosť, ktorá sa diala na deťoch ich deti.

Babka vstala, uložila vyšívanie na stolík pri okne, zašla do komory, vrátila sa s opalačkou na ktorej niesla trocha zrna a šli sme nakŕmiť sliepky. Najviac som sa tešila na zbieranie vajíčok. Boli krásne biele, usadené v hniezdach z voňavého sena. Babka ich zbierala každý deň. Odkladala ich do chladnej komory a ja som vedela, že za chvíľku mi na rozvoniavajucom masle niekoľko upečie a odkrojí mi k tomu kus voňavého domáceho chleba, natretého čerstvým maslom. Na pitie bol na výber "kavej z melty" alebo "cmar"
Mala som rodičov, ale právo si na nich vyhradil socialistický štát... tam v našom dome mi nemal kto ukrojiť chlieb... nikto totiž nebol doma.

Keď sme my na námesti my zvonili kľúčami, lebo naše deti boli same doma, moja babka ani môj dedko už neboli na tomto svete. Odišli dúfam na lepší svet... a ja sa dnes a denne dívam svojimi očami na neprávosti, ktorých je stále  plno. Dívam sa čo budeme zajtra jesť, čo si oblečieme aby nám nebola zima, kde budeme späť... dívam sa okolo seba na ľudí, ktorým sa práve tak ako mne zboril celý svet... ja však už viem, že ak sa chceme najesť, musíme osiať pole, ak chceme aby nám nebola zima, musíme si postaviť dom... my už vieme a davame najavo, že na našom svete, sme prví my... nik nemá právo brať to, čo je naše...a tak chceme učiť i naše deti...
Osejte si vlastne pole, postavte si vlastný dom... pre svoje vlastne deti. Zijte a nechajte žit...


Citat:

Toužíš-li něco vykonat, vytvořit a chceš to skutečně, pevně a neoblomně, musíš mít dobrý cíl.
* A. Pavlova *

...Jestli se může něco pokazit, vesměs to pravděpodobně těž proběhne téměř na sto procent.
* Z Murphyho zákonů *

...Výjimka potvrzuje pravidlo.
* Lidová moudrost. *

...Dnes a denně se milióny lidí ve světě pokoušejí zrovna o to samé co Vy. Dokažte, že jste lepší. 
* Bill Gates *

...Vyber si to nejlepší ze světových učení, syntézou to spoj a aplikuj to do svého života. 
* I'ting *