Miesto pre môj rod

Miesto pre môj rod

Kráčajúc časom žitia, míňame mnohé míľniky ľudských civilizácii, zamýšľame sa nad ich významom, nad ich prínosom pre ľudí tých dávnych časov o ktorých takmer nič nevieme. Zamýšľame sa nad ich zvesťou pre nás, pre náš čas... Aby sme sa avšak dobrali až k týmto úvahám, potrebujeme sa odprostiť od autoritárskeho dohľadu prednášateľov vlastných vízii. Od tých, čo uvedomelo sa nám snažia vštiepiť ich vlastný náhľad na všetko, snáď ešte na viac než sa vtesná do pojmu absolútno i keď ešte neni jasné, či sme pátrali po vlastnom postoji k životu. Odmietnuť. Potrebujeme sa naučiť slušne odmietnuť to, čo nepoznáme a nevieme zhodnotiť dosah vnucovaného...

Už sa začalo zmrákať v letnom podvečeru a ja som bola nahnevaná na celý svet, na seba, na autobus ktorý zase meškal, na lekára ktorý má priviedol na svet a nedal mi návod na používanie života, na priateľov, ktorí mi neporadia keď potrebujem, na šéfa, ktorý mi o tomto testovaní povedal... na bývalého šéfa... Kniha za šesť stoviek ťahala ramienko mojej kabelky v ktorej bola ta kniha uložená, dole z môjho ramená, akoby chcela padnúť k zemi. Popravde najradšej by som ju tam i videla. Padnúť knihu ktorú som ešte nečítala a ktorá má stala takýto peniaz, k zemi. Preč z môjho ramená. V tu chvíľu už som vedela, že si knihu nikdy neprečítam. Čakanie na autobus má niekedy nezvratné kúzlo, vytvárajúc predsavzatia, ktoré sa už nedajú meniť. A toto bolo jedno z týchto rozhodnutí. Absolvovaný kurz asertivity mi nič nedal a následný test len ukázal, že pojmom s ktorými táto skupina ľudí pracuje ani nechcem rozumieť. Nie sú blízke môjmu svetu, ktorý nie je schopný obetovať žiadny kút farebného úžasu, pre tieto praktiky. Ten kurz má stal cez tisíc korún a pripočítajúc knihu, prišla som takmer o dva tisíce, aby som si uvedomila, že nerozumiem, čo som sa mala naučiť... Už som v zákrute zbadala prichádzajúci autobus a škodoradostne som sa usmiala. Môj bývalý šéf dal za tieto kurzy dvadsaťtisíc korún, aby zistil, že vôbec nechápe čo ho chcú k čertu naučiť... Hlavou mi blesklo, či si tiež kupoval tieto ťažké knihy a keď áno ako skončili. Nastupujúc do autobusu má napadlo, že viac než asertivitu, budem v najbližšom čase v práci potrebovať chuť vytvárať čokoľvek, čo záujme a schopnosť rozumieť si s ľuďmi, s ktorými v nadchazajucich dňoch budem prichádzať do styku.

Nuž to sa neda nič robiť...keď niekto nechápe čo je asertivita, nemôže dlho vydržať v práci, kde sú schopní po ňom požadovať, aby pracoval 24 hodín denne... možná som si predsa len mohla prečítať tu knihu... než nastúpim do novej práce.

Bola som unavená, kráčajúc z práce v mrazivom chladu decembrového podvečera, premrznutá a naštvaná, že som zase vzala cezčas, keď za to mám len pár drobných, ktoré nič neriešia. Tešila som sa na domov a premýšľala som, čo si kúpim za dva tisíce, ktoré som dostala od mamy k narodeninám. Mysľou mi lietali i potrebnejšie veci pre domácnosť. Na zastávke tramvaje sa začalo zhlukovať viac ľudí, než boli schopné uviezť tri tramvaje. S hrôzou som sa dívala, či sa dostanem do tramvaje keď príde. Konečne sa tramvaj blížila k zastávke a ľudské mravenište sa začalo pohupavat v snahe zistiť, kde presne tramvaj zastaví... vydýchla som si až keď som takmer nalepená na dvere tramvaje skonštatovala, že sa veziem a za chvíľu možno budem mať k večeri pirohy, alebo halušky. .. Pirohy. Mama sa snažila a ja som akoby z diaľav zachytila okamih detstva.. Dala som si pohár mlieka a konečne som sa šla prezliecť a uložiť do bezpečia darované dva tisíce, ktoré som včera hodila len tak ledabolo do peňaženky... Už sme s mamou prezreli všetko... najprv peňaženku, potom kabelku, celý byt i odpadky. Na darček ostali len spomienky a blbý pocit, keď som si nebola istá, či sa mi peniaze stratili v práci, alebo mi ich šikovný zlodej vybral z kabelky v preplnenej tramvají...ráno som o strate peňazí, povedala kolegyni, s ktorou sdielam skrinku. Iba sa na mňa podívala a poodisla k svojmu stolu. Za pár dní odišla z práce a za nejakých pár ďalších dní i ja. U mňa začalo byť zjavne, že som malo asertívna ...i obozretná a toto bolo zčasti dobre riešenie... možno by som skutočne mala pozrieť na tu knihu, zaberajúcu časť spodnej police na knihy, ktorá by mi podľa vyjadrenia prednášajúceho na kurzu asertivity, mala podať obraz inej skutočnosti než akú žijem v túto chvíľu... bolo mi jasné, že rýchlo potrebujem nájsť niečo, čo bude zdrojm peňažného príjmu v nastávajúcich dňoch, prijmu, za ktorý si kúpim svoje denne potreby.

Vždy som rýchlo prebehla ten kúsok od nášho domu až ku Strahovskému kláštoru a tam som už zvoľnila krok a patrične si užívala atmosféry dnešných dní, kráčajúc až na Staromák, okamihu dnešnej chvíle, prepletenej dávnymi tisícročiami. Fascinoval má vždy takmer každý kameň, uložený k iným kameňom, tvoriacim obydlia ohromných rozmerov. Uvedomila som si, že ak chcem pochopiť náhľad na život tých, ktorí tu žili pred mnohými tisícročiami, potrebujem stáť na vlastnom pozemku, kde budem plánovať svoj vlastný domov, aby som dokázala pochopiť aspoň zčasti ľudí tej dávnej doby, ktorí si tu, na brehu Vltavy začali kameňom zhmotňovať svoje sny. Tých, ktorí si tu, na brehu rieky a na kopci nad riekou, vyhradili miesto pre svoj rod. Pre svojich potomkov, tiež pre potomstvo potomkov, naveky... Svet týchto ľudí, bol rovnako svetom denných potrieb i potrieb presahujúcich svojou krásou a dobou životnosti, mnohé tisícročia.Chápem, že v tom dávnu, mali ich potreby iný tvar a iné zloženie. Môj svet je tiež svetom denných potrieb, ale rozdiel sa zdá byť neskutočný tiež z mnohých dôvodov...  a porovnávajúc ich prístup k životu či štýl, alebo zpôsob výroby, vždy ma akoby všadeprítomna, tajomná sila, vyzýva vziať v potaz proste sdelenie: ...začni snahy o pochopenie míľnikov dávnych dôb jednoducho:  "Miestom pre svoj rod"..

 


Citat:

Toužíš-li něco vykonat, vytvořit a chceš to skutečně, pevně a neoblomně, musíš mít dobrý cíl.
* A. Pavlova *

...Jestli se může něco pokazit, vesměs to pravděpodobně těž proběhne téměř na sto procent.
* Z Murphyho zákonů *

...Výjimka potvrzuje pravidlo.
* Lidová moudrost. *

...Dnes a denně se milióny lidí ve světě pokoušejí zrovna o to samé co Vy. Dokažte, že jste lepší. 
* Bill Gates *

...Vyber si to nejlepší ze světových učení, syntézou to spoj a aplikuj to do svého života. 
* I'ting *